Nezamiluj sa! - Štvrtá kapitola

„Poď, pôjdeme sa prejsť.“

„Mne sa nechce zhovárať, choď domov,“ šepla som a potiahla nosom.

„Kto povedal, že sa chcem zhovárať. Povedal som, poďme sa prejsť. Potrebuješ si prevetrať hlavu,“ bránil sa chytil ma za ruku. Cukla som, veď nás niekto uvidí. „Čo je?“ spýtal sa prekvapene.

„Niekto nás môže vidieť,“ vysvetlila som.

„Bella, ty fakt nie si normálna,“ zasmial sa. „Čo je zlé na tom, že ťa chytím za ruku. Dobre, ak nás niekto uvidí bude v šoku, pretože Edward Cullen nedrží dievčatá za ruku. Edward Cullen sa ich dotýka všade, ale takto nie. No to mi je jedno. Každý mi je ukradnutý, sme len ty a ja,“ povedal a preplietol si so mnou prsty. Nemohla som uveriť vlastným ušiam, je to naozaj on? Je to ten istý chalan, ktorý sa včera večer vášnivo bozkával s červenovlasou fuchtľou? Bože, Bella, nedaj sa oblbnúť, určite je to hra ako ťa dostať do postele. Never mu ani slovo. Kričal na mňa môj vnútorný hlások a ja som usúdila, že má pravdu. Taký ako on sa nemenia.

Dorazili sme na internáty a zastali pred dverami našich izieb. Vôbec som neuvažovala, že som tam nechala moje auto. Bolo to teraz jedno, ja si ho predsa ráno vyzdvihnem. Bola som rada, že za celý čas sa ma Edward na nič nepýtal, i keď ho určite zaujímalo, čo sa stalo. Možno je to prvotriedny sukničkár, ale zachoval sa dnes veľmi pekne. Možno si predsa len zaslúži vysvetlenie...

„Nechceš si dať ešte čaj?“ spýtal sa a ja som zodvihla pohľad od svojich topánok. „Samozrejme, vo všetkej počestnosti,“ dodal a ja som prikývla. Vošli sme do jeho izby, bol tu poriadok. Všetko krásne urovnané, vôbec to nevyzeralo ako izba chalana. Bolo to čisto. Ani ja nemám taký poriadok ako on.

„Urob si pohodlie, ja pripravím čaj,“ povedal a ja som sa posadila na sedačku. Nadýchla som sa a spustila.

„Chodila som s Newtonom,“ šepla som a on vystrčil hlavu z kuchynky.

„Bells, nemusíš,“ povedal a ja som pokrútila hlavou.

„Boli sme spolu skoro dva roky. Podviedol ma, našla som ho v posteli s nejakou babou z baru, ktorá pracovala ako tanečníčka pri tyči. Rozišli sme sa, ale on to nechápal.“ Pri tej spomienke, ako si to s ňou rozdával mi bolo na zvracanie. Ešte teraz počujem, ako obaja vzdychali a kričali. „Chcel ma spať, no jeho praktiky, ako si ma získať boli zvláštne...“ Otriaslo ma, ale to už vedľa mňa sedel Edward. Dívala som sa pred seba na mahagónový stolík a on mi položil ruku cez plece a hladil. „Odmietla som ho, nechcela som sa k nemu vrátiť. Nemohol si predsa myslieť, že mu odpustím. Také niečo sa neodpúšťa,“ vysvetlila som a cítila, ako Edward pokýval hlavou na súhlas. „Nahneval sa,“ šepla som. „Udrel ma.“ Edward zaťal päsť a zatriasol sa. „Vzal si to, čo som mu nikdy pred tým nedala,“ vzlykla som. „To mu nestačilo a zbil ma ešte viac. Si ako kus ľadu,“ zneli jeho slová, ktoré počujem do dnes v ušiach.

„Bella, ja...“

„Nie, neskončila som,“ upozornila som ho. „Udala som ho, oznámila som to na polícii, ale neobvinili ho. Jeho otec je starostom, zahladilo sa to. Môj otec mi neveril, moji priatelia mi neverili, nikto mi neveril. Mysleli si, že je to vrtoch, pretože som ho ja podviedla a chcela sa pomstiť,“ odfrkla som si. „Prečo by som to robila, preboha,“ pýtala som sa sama seba, ale predsa na hlas. „Chcela som umrieť,“ šepla som a dala dole svoj náramok zo zápästia. Na Edwarda vykukla dlhá jazva, ktorá sa tiahla na zápästí. Vzal moju ruku do svojej a jazvu opatrne pohladil, venoval jej bozk. „Našiel ma otec, obviazal mi ranu a ešte mi aj nafackoval. Nevzal ma ani k lekárovi, aby sa o tom nehovorilo. Hanbil sa za mňa. Chápeš? On sa hanbil za mňa. Odišla som, chcela som začať nový život. Ale minulosť ma prenasleduje,“ vzlykla som a nebola schopná ďalej pokračovať.

„Tvoj otec je debil, je to korunovaný debil, keď nebol na tvojej strane. Urobila si len dobre, že si odišla, žiť s takým človekom je nemožné.“

„Nemôžem sa tam vrátiť, nechcem sa o tom ďalej zhovárať a stáť pred súdom, je to už dávno. Neverili mi vtedy a nebudú ani teraz. Čo na tom, že ďalšia dopadla rovnako, opäť sa to uhladí a on nepôjde sedieť,“ hovorila som stále svoje a on iba krútil hlavou.

„Nemyslím si to. Nemám právo hovoriť, čo máš alebo nemáš urobiť. Jedno však viem, ak môžeš zabrániť tomu, aby sa to opakovalo, mala by si to urobiť. Neviem, koho má ten fagan na svojej strane, ale spravodlivosť určite nie. Bells, si unavená, bolo toho na teba veľa. Potrebuješ si oddýchnuť a ja by som veľmi rád, ak by si dnes ostala u mňa. Cítil by som sa lepšie ak by som vedel, že si v bezpečí.“

„Neboj sa, nehodlám si opäť podrezať žili,“ odpovedala som na jeho nevyslovenú otázku.

„Nemyslel som to tak, ja prežiť to, čo ty. Zbláznim sa. Nechcem s tebou mať nič, iba chcem, aby si bola tu ak si proti nevadí,“ šepol a ja som pokrútila hlavou. Nebolo správne tu ostávať, ale nechcela som byť sama. Vedela som, že Alice čaká na môj telefonát, ale ja jej to neskôr vysvetlím.

„Nemám v čom spať,“ priznala som a sčervenela.

„Ak ti to nebude vadiť, rád ti požičiam moje tričko.“ Iba som sa na neho usmiala a on bleskovo zmizol v izbe a doniesol mi svoje tričko. „Ďakujem.“ S tričkom v rukách som zapadla do kúpeľne a išla sa prezliecť. Nechala som si nohavičky a obliekla jeho tričko. Voňalo za ním. Pristihla som sa, ako k nemu privoniavam a mám na perách prihlúply úsmev. Vyšla som z kúpeľne a Edward tu nebol, napadlo ma, že je vo svojej izbe a išla som za ním. Ležal v posteli a na stolíku mal dva poháre a červené víno Zodvihla som obočie a čakala na vysvetlenie.

„Pustíme si film, dáme si pohár vína a pôjdeme spať. Čo povieš?“ navrhol a ja som prikývla. Vyzeralo to ako dobrý nápad. Čo by sa mohlo stať. Opatrne som si vliezla do postele a zakryla sa prikrývkou, pod ktorom ležal aj on. Vyzerali sme ako dvaja neznámy. Sedeli sme bez jediného pohnutia. Vlastne, Edward sa pohol, keď na ovládači stlačil play a keď mi podával pohár vína. Neštrngli sme si, nebolo si na čo pripíjať. Edward pustil najnovší film s názvom Hviezdy nám nepriali a ja som sa úplne nechala pohltiť dejom. Občas som sa pristihla, ako uvažujem nad tým, či ho tento film zaujíma alebo ten výber bol iba kvôli mne. Sem tam som ho sledovala očkom a videla, že má sem tam slzy na krajíčku. Musela som sa pousmiať, pretože mi nechtiac ukázal svoju zraniteľnú a citlivú stránku.

Keď ukázali Hazlinu smútočnú reč v kostole a August ju počúval so slzami stekajúcimi po tvári rozplakala som sa naplno. Nevedomky som sa schúlila Edwardovi do náručia a on ma objal. Nijako neprotestoval a ani sa neodtiahol. Práve naopak, privinul si ma ešte bližšie a svoju bradu oprel o moju hlavu, keďže som bola nižšie. Keď August zomrel niečo mi stieklo po tvári a ja som vedela, že tá slza nepatrí mne. Edward potiahol nosom a ja som na neho s uplakanými očami pozrela.

„Niečo mi padlo do oka a tvoje vlasy ma svrbia pod nosom,“ vysvetlil a ja som sa iba pousmiala.

„Dobre,“ šepla som a nechala sa uniesť jeho zelenými uplakanými očami.

„Dobre,“ zašepkal a začal sa skláňať k mojej tvári. Vedela som, kam toto smeruje, čakala som na to, kedy konečne spojí naše pery v jedny. Nemusela som dlho čakať a on si ma vytiahol vyššie pozdĺž svojho tela a pobozkal ma presne, keď nabehli titulky. Bol to jemný, nežný bozk, ktorý ma hlboko zasiahol. Pripravil ma o dych a tiež o srdce. Nechcela som si to priznať, ale naozaj si ma získal. Ostro som sa nadýchla a on ma chytil silnejšie okolo pása a z hrdla sa mu vydral hlboký vzdych, ktorý rozochvel každý kúsok môjho tela. Zaklonila som hlavu a náš bozk sa ešte viac prehĺbil. Srdce mi chcelo vyskočiť z hrude. Zovrela som prstami mäkkú látku jeho trička a z úst mi vyšiel tiež hlboký ston. Nikdy ma nikto tak nebozkával. Zatočila sa mi z toho hlava a začala vo mne rásť obrovská túžba. Edward sa odtiahol a do svojich dlaní vložil moju tvár. „Zastav ma, Bells,“ žiadal ma a svoj pohľad upieral do mojich očí, ktoré zračili túžbu.

„Nie,“ vydýchla som omámene a on ma pobozkal na čelo. Bolo to roztomilé, musela som sa pousmiať. Vyzliekol si tričko a ja mne sa naskytol pohľad na najdokonalejšiu mužskú hruď. Rysovali sa na nej pevné svaly a rovnako aj na bruchu. Jeho pokožka mi učarovala. Končekmi prstov sa ho začala dotýkať a fascinovane na neho hľadela. Prechádzala som od pŕs až k malým chĺpkom, ktoré mu vyčnievali spod boxeriek. Vedela som, že je to cestička, ktorá ukrýva obrovský poklad. Nevedomky som si oblizla vrchnú peru a on ma opäť pobozkal. Rukami vošiel pod moje, teda, jeho tričko a ja som zodvihla ruky. Vyzliekol mi ho.

Zodvihol prameň mojich vlasov, ktorý mi spadol na hrudník a hodil ho cez rameno. „Nemáš podprsenku, Bells,“ šepol chrapľavo, ale zároveň to bola, akoby výčitka. Než som stihla čokoľvek povedať, posunul svoju ruku vyššie až sa prstami dotkol môjho prsníku. Jeho ústa sa ma zmocnili v spaľujúcom bozku a ja som opäť zavzdychala. Zabodol pohľad na môj hrudník a ticho vydýchol. „Sú dokonalé.“ Cítila som, že som červená snáď všade a zahryzla som si do spodnej pery. Bez slov, bez dychu som na neho hľadela a nebola schopná na to odpovedať. Zato môj hrudník hovoril sám. Bradavky mi po jeho komplimente úplne stuhli a týčili sa rovno pred jeho tvárou, pretože sa zahol k nim. Bol tak blízko, až som si myslela, že očakávaním zomriem. Pobozkal najprv jeden prsník a potom aj druhý, aby sa mu snáď nekrivdilo. Potom vzal do úst jednu bradavku a moja túžba zapustila korene. Ruka zišiel dole na moje boky a presunul sa k ďalšiemu prsníku a sál. Dráždil ma tak, že som sa musela chytiť jeho ramena, ako sa mi prehol chrbát. Šikovným ťahom ma zbavil aj nohavičiek a ja som div od šoku nevykríkla.

„Si nádherná, Bells. Vieš to? Si veľmi nádherná a ani o tom nevieš.“ Hrdlo mi stiahlo, nevedela som, čo mám na to povedať. Nemohla som uveriť vlastným ušiam, že povedal, že som krásna. Ležala som pred ním úplne nahá a cítila som, že sa mi červeň hrnie do celého tela. Nikdy som pred žiadnym mužom nebola takto odhalená. Ani Mike sa neunúval ma vyzliecť. Iba mi vyhrnul sukňu... Nechcela som na to myslieť, nie teraz a nie tu. Nie s Edwardom. Oblial ma pot, čo ak sa mu to so mnou nebude páčiť? Čo ak budem nemožná. Edward si všimol môjho rozpoloženia a pohladil ma po tvári.

„Nemusíme nič robiť, ak nechceš,“ šepol a ja som pokrútila hlavou. Nechcela som, aby prestal, chcela som v tom pokračovať. „Čo sa stalo?“ Jeho hlas znel vystrašene a ja som sklopila zrak.

„On... Od toho dňa som... On mi povedal, že som ako ľad, kus ľadu,“ dostala som zo seba. „Od vtedy som s nikým nebola,“ priznala som a čakal výbuch smiechu. Čakala som Cullena, ale miesto toho sa ukázal Edward. Láskavý a chápajúci.

„Bells, ty si výnimočná, nádherná a veľmi inteligentná. S tebou muž musí jednať v rukavičkách a nie ťa iba bezducho ošukať. Nie si jedna s tých, s ktorými som kedysi bol. Ty si oveľa viac, zaslúžiš si rozkoš, ale ktorú dostaneš iba ty. Dnes to nie je o mne, ale o tebe,“ vydýchol a pobozkal ma nos. Nevedela som, čo mám na to povedať a čo čakať. Vložila som sa do jeho rúk. „A neverím, že si ako kus ľadu. To len on nevedel, čo má robiť.“ Edward sa opatrne dotkol môjho ramena a potom ho pobozkal. Zodvihla som svoju ruku a dovolila sa ho dotknúť. Moje prsty jemne pochodovali po jeho tvrdých svaloch.

„Dokonalé,“ zamumlal. „Páči sa mi, keď sa ma dotýkaš.“ A ja som sa ho dotýkala rada. Užívala som si jeho hladkú pokožku. Jeho telo klesalo pomaly na moje, centimeter po centimetri, až sa naše nohy zaplietli. Edward ma bozkával na ústa, na hrdle a stále mieril nižšie a nižšie. Dával si na čas, jeho ruky a ústa ma pripravovali o všetok dych. Zamieril si to ešte nižšie, tak nízko, že ma bozkával na bruchu, na pupku až si to namieril až tam. Jednou rukou mi pomaly a jemne roztiahol nohy. Bojovala som s nutkaním stisnúť ich k sebe, ale keď z neho vyšlo to najsexy zavrčanie, aké som kedy počula, rozmyslela som si to a podala sa tomu, čo malo prísť.

Pobozkal ma tam tým najsladším bozkom a opatrne prešiel jazykom. Celá som stuhla a začala sa triasť. „Si tak citlivá,“ šepol a opäť sa vrátil tam, kde bol pred sekundou. Nežne sa maznal s mojim telom a keď vošiel jedným prstom dnu, skoro som vykríkla. Nebolelo to, bolo to úžasné. Moje telo mu samé vyšlo v ústrety. „Už to chápeš? Zaslúžiš si viac, ty nie si dievča na jednu noc.“ Pobozkal ma na vnútornú stranu stehna. „Zaslúžiš si rozkoš. Má to byť len pre teba, vždy len pre teba.“

Potom prisal svoje ústa k môjmu telu. Vlny slasti vo mne narastali, najprv sladké a ostré. Prehýbala som boky oproti jeho dotykom a keď zavrčal potešene, priviedol ma k vrcholu. Bolo to rýchle, ale nedalo sa to vydržať. Telo sa mi chvelo, rozletelo sa na tisíce kúskov, kričala som jeho meno stále dookola. Mala som pocit, akoby som letela a padala zároveň. Edward ma unášal na vlnách rozkoše a neskončil, dokiaľ som sa poslednýkrát nezachvela a môj dych sa neupokojil.

Edward sa sklonil k mojim perám a opäť ich spojil. Zašepkal moje meno a vo mne to dunelo ako pri búrke. Vkĺzol mi rukou do vlasou a zovrel do pästi. Prevzal velenie a zahryzol sa jemne do mojej pery, dokiaľ som ich nepootvorila a nevpustila ho dnu. „Chcem ťa,“ zašepkal drsne a otrel sa o moje pery. „Chcem ťa tak veľmi, že to nemôžem vydržať. Povedz, že ma chceš tiež.“ Zachvela som sa. V jeho horúcom pohľade som bola v pasci. Myslela som, že som mu jasne dala najavo, že ho chcem, ale on to chcel počuť.

„Chcem ťa, Edward,“ vyhŕkla som omámene a jemu sa z hrdla vydralo zavrčanie. Roztiahla som nohy a on začal do mňa pomaly vnikať . Telo sa mi chvelo, akoby sa bálo, ale ja som sa nebála. Dôverovala som mu. Robil to strašne pomaly, aby mi neublížil a ja som mala pocit, že ubehla snáď celá večnosť, kým sa celý do mňa ponoril. Zastonala som a on stuhol.

„Bolí ťa to, prepáč,“ šepol smutne, ale ja som ho okamžite pohladila po tvári.

„Je mi krásne,“ šepla som a pritiahla si k bozku. Edward ma opatrne položil hlavou do vankúšov a rukou mi prechádzal po kľúčnej kosti a kĺzal nižšie až na krivky mojich pŕs. Vzal jedno do dlane a jemne prešiel po bradavke. Stuhla som, čo bol pre neho dobý signál, pretože sa pousmial. Vedel veľmi dobre, čo jeho dotyk robí s mojim telom. Chcela som, aby sa pohol, aby ma netrápil tou svojou nehybnosťou, ktorou mi dával čas. Zodvihla som boky, aby pochopil, čo chcem a čo potrebujem. Otvoril oči doširoka a ja som sa usmiala. Konečne pochopil a začal sa vo mne pomaly pohybovať.