Nezamiluj sa! - Druhá kapitola

Nezamiluj sa! - 2. časť

Druhý deň ráno som sa zobudila s obrovskou bolesťou hlavy. V ústach som mala sucho, vlasy ako po sexe. Chcelo sa mi umrieť. Najhoršie na tom bol fakt, že som si stále spomínala na náš spoločný bozk s Edwardom. Keď som mala vypité ani mi nepripadal taký neznesiteľný. Ale dosť, nebudem mu venovať predsa moje prvé myšlienky po prebudení. Načiahla som sa po pohári s vodou, ktorú som si sem pripravila ešte večer a vzala tabletku. Na posteli som sa vysunula trochu vyššie a zapla notebook, ktorý som si položila na nohy. Opäť mi tu svietili maily. Jeden od otca, jeden od Jacoba a od Alice. Prvé dva som vymazala okamžite. Otec ma nezaujíma, Jacobovi nemám chuť odpisovať a vracať sa do minulosti. Jediný mail od Alice ma mohol zaujímať. Prebehla som ho očami, ospravedlňovala sa mi za to, že včera odišla tak nečakane, ale vraj to bolo naliehavé. Potom písala, že sa u mňa zastaví o desiatej. Pozrela som dole vpravo na monitore a uvidela, že je deväť hodín a päťdesiatdeväť minút. No super, povzdychla som si a do mojej izby vtrhol malý uragán v podobe Alice. Pretočila som oči a keď skočila do mojej postele aj žalúdok sa mi pretočil.

„Alice,“ zahučala som a strelila po nej pohľadom.

„Čo? Veď som ti písala, že prídem o desiatej,“ lamentovala.

„Hej, ale ja som si to prečítala iba teraz. Nechaj ma vyspať,“ prosila som a ťahala perinu bližšie k tvári.

„Tak na to zabudni mladá dáma, ideme si urobiť plán, ako dostať môjho brata,“ povedala a vyťahovala pero a notes. Načo jej to bude? „Čo? Treba si spísať body, ako budeme postupovať.“

„A ktorý bod je ho pobozkať? Lebo si ho rovno vyškrtni,“ povedala som úplne pokojne a ona na mňa vyvalila oči.

„Ušlo mi niečo?“ spýtala sa stále prekvapene.

„Dobre, poviem ti, ale môžem pri tom ležať?“ Iba prikývla a ja som začala. „Odišla si, ja som pila, jemu sa to nepáčilo. Vytiahol ma zo svojej izby a ja som ho pobozkala. Toť vše.“

„Bella, ty si génius,“ kričala a tlieskala rukami. „To je úžasné, je to jednoduchšie, ako som si myslela.“

„Nie tak celkom,“ zaúpela som.

„Prečo?“

„No, ja som potom bozku tak trochu ušla,“ vysvetlila som.

„Ako tak trochu?“ Nechápala.

„Proste som ušla do svojej izby a on mi tu búchal na dvere, aby som otvorila. A ja som neotvorila, on sa potom oblizoval s nejakou červenovlasou fuchtľou.“

„Chceš mi povedať, že môj brat po tvojom úteku búchal na tvoje dvere? Bože, to musel byť teda bozk. Ak by to pre neho nič neznamenalo, nechá to tak a ide sa baviť.“ Alice mala na to úplne iný názor ako ja. Vlastne, ja doteraz neviem, čo si mám o tom myslieť. „Teraz sa dáš dokopy a pekne za ním naklušeš.“

„A to už prečo?“ krútila som nechápavo hlavou.

„Pôjdeš za ním, vymyslíš si niečo rozumné, prečo si ušla a my budeme dúfať, že spolu pôjdete na rande. Ak to nenavrhne on, povieš mu, že ho pozývaš ty na večeru alebo čo ja viem. Proste sa musíte spoznať, zblížiť. Ty mu ukážeš aká si skvelá a neodolateľná.“ Neviem, či som stále opitá ja alebo ona.

„Nepozeráš ty náhodou veľa filmov? Alice, toto je realita, tu to takto nefunguje. Jemu je jedno, či som ušla a či za ním prídem. On nečaká moje vysvetlenie, pochop to. Som iba jedna z mnohých, ktoré ho pobozkali,“ bránila som sa.

„Chceš ho zničiť alebo nie?“ Spomenula som si na to, ako rýchlo sa podvolil ten štetke a prikývla som.

„Dobre, idem si umyť zuby,“ zahundrala som a opatrne vstávala z postele.

„Bells,“ zakričala Alice a ja som sa otočila. „A učeš sa, prosím ťa,“ požiadala ma a ja som iba pretočila oči. Jasné, že tam nepôjdem s týmto három. Asi desať minút som sa pokúšala učesať si to vrabčie hniezdo na hlave, ale bolo to márne. Umyla som si vlasy a rýchlo ich prebehla fénom. Potom som vyšla z kúpeľne a na posteli som mala pripravené oblečenie.

„Toto si obleč, nemusíš byť teraz upravená, ale sexy byť môžeš. Ak si dáš tieto šortky, ktoré ti budú zakrývať iba zadok a ukážu tvoje dokonalé nohy bude paf. Miluje štíhle nohy na ženách. Na vrch som ti pripravila toto voľnejšie tričko, ak si ho dáš na šikmo, odhalíš rameno. Bude to ležérne, ale stále sexy,“ dávala mi inštrukcie počas toho, ako som sa obliekala. „Vyzeráš super. A teraz šup za mojim bratom, ja tu na teba počkám,“ popoháňala ma von z dverí. Iba som zaklipkala očami a sledovala zatvorené dvere mojej izby. Otočila som sa ku Cullenovým dverám a nervózne prestupovala z nohy na nohy. Nevedela som, čo mu poviem, ako sa vyhovorím na môj útek. Určite budem improvizovať, záleží na situácii. Načiahla som ruku a jemne zaklopala na dvere. Už – už som chcela odísť s radosťou, že nikto nie je na izbe, ale v tom sa otvorili dvere.

„Be... Swanová? Čo tu chceš?“ spýtal sa a oprel sa o dvere. Na sebe mal iba voľné sivé tepláky a od pása nahor bol nahý. Vlasy mal v neposlušnom rozcuchu a vyzeral, že sa tiež práve zobudil. Sakra, ešte aj teraz vyzerá neodolateľne, ale keby bol ticho, bolo by to lepšie. To jeho Swanová vo mne zobudilo sopku.

„Zabudni na to,“ povedala som tvrdo a otočila sa na odchod. Schmatol ma za ruku a zastavil.

„Neujdeš mi zase,“ skríkol a vtiahol ma do svojej izby. „Povedz mi, prečo si prišla,“ vyzval ma a očami si ma premeral od nôh až hore.

„Ja... Nechcela som ťa zobudiť alebo rušiť pri niečom,“ koktala som a behala očami po miestnosti, či tu nie je niekde tá zrzka, ale nikde som ju nevidela.

„Som sám,“ povedal a založil si ruky na hrudi.

„Prišla som... Proste som mala pocit, že sa ti musím ospravedlniť a poďakovať,“ šepla som a pohľadom zavadila o svoje nohy.

„Začo?“ spýtal sa úplne pokojne.

„Mal si pravdu včera, mala som vypité viac ako by som mala a ty si mi chcel dobre. Prinútil si ma odísť a ja som ti naozaj vďačná,“ dostala som s námahou zo seba a sama sa čudovala, ako mi to ide. „A ospravedlnenie si zaslúžiš za to, že som sa na teba vrhla.“

„Som rád, že si si uvedomila, že som ti chcel dobre. Myslel som to včera vážne, že tá pätica ťa chcela dostať do postele. Počul som, ako o tom hovoria a robia stávky, komu sa to skôr podarí. A to, čo sa stalo pred dverami tejto izby... Zato sa neospravedlňuj, viem, ako pôsobím na ženy.“ Óóó, tak on to vie, vôbec nie je namyslený, nie, ani trošičku. Mala som chuť mu jednu trafiť, ale ovládla som sa.

„Mala som vypité, nikdy by sa to nebolo stalo. Preto som aj ušla, si brat mojej najlepšej priateľky, nebolo to odo mňa vhodné.“ Môj hlas bol tichý, nepozerala som mu pritom ani do očí. Neviem klamať do očí, toto ma vždy prezradilo aj doma, ale on ma tak dobre nepozná. „Ty si to nechcel a ja som ťa k tomu dotlačila,“ dodala som a ucítila jeho vôňu, stál vedľa mňa a opatrne ma otáčal tvárou k sebe.

„Netlačila si ma k tomu, ak by som to nechcel, nikdy by sa ti nepodarilo ma pobozkať. Ide o to, že my dvaja spolu byť nemôžeme, Bella. Ja nie som na vzťahy,“ vysvetlil mi a ja som nechápala o čom hovorí. On si myslí, že ho chcem. Bože, to je choré. A chcem ho vôbec? Zatriasla som hlavou.

„Edward, ja ťa nechcem. Vlastne... To je jedno... Ja som ťa nepobozkala včera preto, že som od teba chcela niečo viac. Mala som ťažký deň, myslela som, že mi pomôžeš zabudnúť,“ povedala som a konečne na neho pozrela.

„Čo mohlo byť také strašné, že si chcela zabudnúť práve v mojom náručí?“ spýtal sa prstom mi podopieral bradu, aby som neuhla pohľadom.

„Nechcem o tom hovoriť,“ šepla som a chcela, aby to bolo presvedčivé, rýchlo som si spomenula na minulé leto a do očí sa mi nahrnuli slzy.

„Bells, nie, ja som nechcel. Dofrasa,“ zaklial a nespúšťal zo mňa svoj pohľad. Trápilo ho to, naozaj bol smutný, že mi je do plaču? On má srdce? Alebo je to jeho nová hra?

„Prosím, nepáraj sa v tom,“ šepla som a on prikývol.

„Čo dnes robíš?“ vyhŕkol a ja som na neho vyvalila oči.

„Mám v pláne ležať v posteli s obrovským kelímkom zmrzliny,“ povedala som a po prvý raz bola k nemu úplne úprimná. Pokrútil hlavou.

„Ani náhodou, dnes ideme spolu von,“ navrhol a šibalsky sa usmial

.

„Ty a ja? My dvaja?“ kmitala som očami.

„Áno, Cullen a Swanová,“ zasmial sa. „Pôjdeme spolu do kina, dáme si večeru a ty prídeš na iné myšlienky.“ On chce mne zlepšiť náladu? Neuveriteľné.

„Čo ak sa pozabíjame?“ spýtala som sa a nahla hlavu doprava.

„Dáme si na dnes prímerie, čo povieš?“ navrhol a načiahol ruku. Váhala som, ale prijala ju.

„Dobre, ale žiadne kino. Program vymyslím ja, ty platíš večeru a prosím ťa, žiadne reštika. Chcem sa najesť poriadne,“ zasmial sa.

„Žiaden diétny šalátik?“

„Nie, radšej hamburger a hranolky,“ pousmiala som sa a zaklipkala mihalnicami. Rozosmial sa, ten jeho úsmev bol úprimný. Páni, nesmial sa zo mňa, ale môjmu vtipu.

„A čo si mám obliecť? Aký je tvoj plán.“

„To je jedno, hlavne, aby si sa cítil pohodlne. Možno budeš padať k zemi,“ žmurkla som na neho a on vytreštil oči

.

„Chceš ma zabiť?“ vypískol a ja som nahodila vážnu tvár.

„Cukríček, nevieš s kým si si začal,“ zaštebotala som a otrela som sa mu o ušný lalôček. Vzdychol.