Nezamiluj sa! - Prvá kapitola

„Sklapni, Cullen, si horší ako hemeroid,“ odfrkla som si nahnevane a chcela okolo neho prejsť, ale stále mi postával v ceste.

„Lebo ty si Miss Sunshine,“ prebodol ma svojim pohľadom, ktorý používal, keď chcel nejakú dostať do postele. Ten pohľad bol síce naozaj neodolateľný, ale na mňa vôbec nezaberal. Vrazila som do jeho ramena a prešla okolo neho. Nikdy som nestretla nikoho, kto by ma dokázal takto vytočiť, Cullen stelesňoval všetko, čo som z duše nenávidela. Bol namyslený, myslel si, že zožral múdrosť celého sveta a bol kurevsky sexy. Ale pretiahol všetko, čo dokáže chodiť a má dieru. Nikdy nemal žiadnu na viac ako jednu noc. Každý večer sa vytratil na svoju izbu s novou a ráno tá nešťastnica opúšťala jeho izbu. Nikdy som nepochopila, ako môžu byť také hlúpe. To si naozaj mysleli, že ho snáď dostanú? Že sa zmení práve kvôli nim? Nemali mu čo ponúknuť. Mal všetko. Rozmaznané decko svojich bohatých rodičov. Mal všetko, na čo si iba pomyslel. Ak by dvihol telefón a povedal im, že chce raketoplán, mal by ho do piatich minút. Aj to som prehnala, mal by ho oveľa skôr. Bože, ako ho ja nenávidím.

„Dávaj pozor, ty tornádo,“ zasmiala sa Alice, keď som do nej vrazila.

„Prepáč, Al, nevšimla som si ťa,“ ospravedlnila som sa v rýchlosti a zastala pri nej.

„Nehovor mi, čo sa stalo. Budem hádať. Nasral ťa opäť môj brat,“ konštatovala a ja som si iba povzdychla. Alice bola moja najlepšia priateľka od prvého dňa, čo som nastúpila na Harvard. Padli sme si do oka a stali sa z nás nerozlučné kamarátky. Dokonca jej nevadilo, že jej brata nenávidím. Zabávala sa na tom a aj ma podporovala. Vedela, aký je sukničkár a tiež sa jej nepáčilo, že sa zahráva s citmi dievčat.

„Alice, on je taký...“ odmlčala som sa, pretože bolo naozaj ťažké nájsť slušné slovo na jeho osobu.

„Ja viem, Bells. Viem, aký je a vieš, že ho nikdy neobhajujem, ale on vo svojom vnútri nie je taký zlý. Len tu sa správa ako totálny kretén,“ povzdychla si nešťastne a ja som ju objala okolo ramien.

„Alice, ja nie som z cukru, mňa tvoj braček nezlomí,“ zasmiala som sa a ona sa tiež pokúsila o úsmev.

„Si moja jediná priateľka a bojím sa, že ťa jeho vinou stratím,“ priznala sa a ja som okamžite pokrútila hlavou.

„Nikdy ma kvôli nemu nestratíš. Rodinu si nevyberáme, ja viem o čom hovorím,“ šepla som a zatriasla hlavou. Pokúsila som sa zahnať myšlienky mojich rodičov a na to, ako veľmi mi ublížili.

„Ďakujem,“ objala ma a ja som jej objatie vrátila. „Platí dnešný večer?“ spýtala sa a ja som pretočila oči.

„Alice, nechce sa mi. Mám veľa učenia,“ bránila som sa. Nemala som chuť ísť na nejakú hlúpu párty, ktorú konal jej brat. Pozerať tam na tie naivky, ktoré sa po ňom lepia a predbiehajú sa, ktorá s ním strávi noc.

„Bella, zajtra máme predsa voľno a sľúbila si mi to.“ Alice po mne hodila psie oči a vedela, že tomuto nikdy neodolám.

„Fajn, ale platíš mi panáka a musíš mi sľúbiť, že sa zabavíme,“ usmiala som sa na ňu a zapišťala, až som nadskočila.

„O siedmej sa stretneme pred tvojou izbou,“ povedala a už aj mi mávala na rozlúčku. Pozrela som na hodinky a mala som ešte tri hodiny na to, aby som sa dala dokopy. Dôjsť k dverám mojej izby bolo naozaj komplikované. Všade boli sudy s pivom, kartóny whisky a bohvie čoho ešte. Cullen sa opäť tresol po vrecku. Najhoršie bolo, že jeho izba bola presne oproti mojej. No nemám ja šťastie?

Zapadla som do svojej izby a knihy hodila na posteľ. Sadla som si za notebook, aby som skontrolovala maily. Tri boli od kníhkupectva, odkiaľ som si kupovala knihy. Ďalší bol od môjho kamaráta Jacoba. Otvorila som ho a začala čítať.

Ahoj, Bells.

Dlho si o sebe nedala vedieť. Nedvíhaš mi telefón, neodpovedáš na maily. Ako ti je? Mne strašne, stále si neviem odpustiť, čo sa stalo minulé leto. Rád by som s tebou o tom hovoril. Ozvi sa, keď dostaneš tento mail.

Chýbaš mi. Jacob Black.

Dočítala som mail a presunula som ho do koša. Nemala som chuť mu odpovedať a hovoriť s ním o minulom lete. Chcela som na to zabudnúť a nie sa v tom špárať. Je to už za mnou. Vypla som notebook a prešla ku skrini. Vzala som si odtiaľ čierne čipkované prádlo a išla do kúpeľne. Nebol to síce päťhviezdičkový hotel, ale tiekla tu teplá voda. Zapadla som do sprchy a pokúšala sa nemyslieť na nič. Na rodičov, na Jacoba, na minulé leto a ani na Cullena. Chcela som sa sústrediť na večer a na to, že sa budem dobre baviť. Od kedy začala škola som stále bola iba v knihách. Alice som odbíjala a nechodila s ňou na žiadne párty. Bolo nutné to zmeniť. Nie som predsa tá stará Bella, ktorá celý život bol zahrabaná iba v knihách.

Po sprche som sa postavila pred zrkadlo a rozhodla sa, že si dnes nám výnimočne ceruzku, špirálu a dokonca aj lesk. Nemala som v obľube veľa make-upu, nechcela som sa podobať na tie fifleny, ale trocha zmeny mi predsa nezaškodí. Vlasy som si vypla hore, aby vynikol môj krk. Na seba som si dala čierny top s výstrihom a odhaleným chrbtom. Čierne slimky dokonale podtrhli moje štíhle nohy a obula som si aj čierne lodičky, ktoré mi nohy ešte viac predĺži. Musela som uznať, že dnes vyzerám dobre. Bežne som takto po kampuse nechodila, ale dnes? Prečo nie. Možno aj tomu chumajovi spadne hrebienok. Zasmiala som sa nad touto myšlienkou a zaklopanie na moje dvere ma prinútilo prestať fantazírovať. Prešla som k dverám a otvorila ich. Stála tam Alice, ktorá mala na sebe fialové krátke šaty do A. Bola dokonale upravená, ale to bolo u nej zvykom.

„Prepáčte, asi som si pomýlila izbu,“ šepla a ja som sa rozosmiala. „Bella, vyzeráš... Wau... Keby som bola chlap, opriem ťa tu,“ hodila mi kompliment a mne sa do tváre nahrnula červeň.

„Ďakujem,“ šepla som a ona ma okamžite ťahala z izby.

„Keď ťa Edward uvidí, odpadne. Bože, som rada, že budem u toho,“ smiala sa a ja som iba krútila očami. Prečo by sa mal na mňa pozerať, bude mať plné ruky práce s inými. Keď sme vošli do jeho izby bolo tu už pár ľudí a my sme sa rovno premiestnili do kuchyne. Chcela som drink. Očami som behala po miestnosti, ale nikde som ho nevidela. Aspoň chvíľu budem mať dobrú náladu. „Tak? Čo si dáš?“

„Whisky a pivo,“ povedala som a ona mi okamžite nalievala, čo som si želala. Kopla som to do sebaa zapila pivom. Jasné, že viem, že whisky sa pije pomaly, ale ja som potrebovala dostať sa do nálady. Hodila som do seba ešte dve kolá a potom som sama ťahala Alice, aby sme išli tancovať. Izba začala byť plná na prasknutie, hudba burácala z reproduktorov a uprostred sa tlačili ľudia. Na pohovke sa bozkával pár a v kresle sa iný pár posúval na ďalšiu métu. Vďaka alkoholu, ktorý prúdi celým mojim telom sa začínam uvoľňovať.

„Bells, poriadne,“ zakričí Alice, aby prekričala hudbu. „Samotný pán Cullen sleduje tvoje sexy telo!“ Skvelé, to je presne to, čo som chcela. Byť ďalšou obeťou na jeho veľmi dlhom zozname.

„Len nech sa pozerá. To je najďalej, kam sa dostane,“ zasmejem sa a v tom si všimnem, že naozaj z rohu izby na mňa hľadí. „Niekto by mu už mal konečne nakopať zadok. Veď on kláti všetko, čo mu skríži cestu.“

„To máš pravdu,“ súhlasí Alice so mnou. „Potreboval by lekciu, aby zistil, aké to je, keď sa s ním niekto zahráva. Aby na vlastnej koži poznal, ako to bolí, keď sa s niekým vyspí a on ho potom odkopne.“ Jej pohľad sa zrazu upiera na mňa. Zavrtím hlavou a začnem panikáriť. Poznám tento pohľad a vôbec ho nemám rada. „Bells, bude to zábava. No tak.“

„V žiadnom prípade. A čo by som z toho mala ja?“ spýtala som sa a očami ho opäť vyhľadala. Už nestál v rohu, ale sedel na stoličke a na v jeho náručí sedela blondína. Neprekvapilo ma to.

„Skvelý pocit, že konečne nemohol mať to, čo chcel. Bells, zaberie ti to maximálne dva týždne, možno mesiac.“

„Mesiac? Nevydržím s ním v jednej miestnosti ani desať minút, ako to mám vydržať mesiac. A prečo si myslíš, žeby mal o mňa záujem?“

„Bella, poznám jeho zmýšľanie, viem, ako funguje jeho hlava. Máme výhodu. A viem, že ho dostaneš. A po ďalšie, nie, neberiem ako odpoveď,“ povzdychnem si a zaborím ruky do vlasov.

„Poďme sa radšej napiť,“ vyzvala som ju a ťahala za ruku. Potrebovala som si dať panáka skôr, ako jej na to bláznovstvo pristúpim. Premýšľala som, aké by to bolo, keby som mu práve ja podstrihla krídelka. Bože, to by bol skvelý pocit. No na druhej strane som vedela, že to nie je možné. On o mňa nezavadí, je to Cullen a ten je na dlhonohé blondínky. Nespadám do jeho kategórie.

„Nemôžem uveriť vlastným očiam,“ vypískol vedľa mňa toľko spomínaný debil. „Swanová vyzerá sexy a k tomu sa tu opíja,“ zasmial sa a ja som pretočila oči.

„Zmizni, Cullen,“ požiadala som ho. Fakt som nemala náladu sa s ním teraz dohadovať.

„Nie, chýba mi tvoj sarkazmus,“ povedal a oprel sa o linku rovno oproti mne. Jeho sestra sa vytratila a ja som mala chuť ju preraziť. Určite jej volá Jasper a ona to musela zodvihnúť alebo ma tu nechala napospas svojmu bratovi zámerne? Dúfam, že nie. Neodpovedala som mu a hodila do seba ďalšieho panáka. Urobila som krok, aby som sa od neho dostala ďalej, ale on mi zatarasil cestu.

„Uhni, idem tancovať,“ dostala som zo seba a jazyk sa mi už mierne plietol.

„Nie,“ povedal a uškrnul sa.

„Kurva, čo máš za problém? Prišla som dnes vypnúť, vypiť si a zatancovať,“ hundrala som a on mi položil ruku okolo pása a pritiahol si ma k sebe bližšie.

„Ty si ten problém,“ šepol mi do tváre a mňa ovial jeho dych. Pustil ma a ja som sa zapotácala. „Nevieš stáť ani na nohách, choď si ľahnúť skôr ako niečo vyvedieš,“ upozornil ma a ja som zodvihla ľavé obočie. O čom to hovorí?

„Ak ti vadí moja prítomnosť v tvojej izbe, tak mi to je ľúto. Vlastne nie, nie je. Nebol môj nápad sem prísť, Alice ma o to požiadala. Nefandi si, nie som tu kvôli tebe,“ povedala som a schmatla ďalší pohárik, ktorý mi okamžite zmizol v ruke.

„Nevadí mi tvoja prítomnosť, ale to, že sa tu ožieraš. Čo si tým chceš dokázať?“ spýtal sa a ja som na neho vyvalila oči.

„Si môj foter, že mi rozkazuješ?“ zavrčala som a on sa zasmial.

„Nie, to našťastie nie som, ale nechcem, aby si sa ráno zobudila a ľutovala niečoho, čo by si za triezva neurobila. Viem, ako to chodí. Dáš si pár pohárikov, budeš povoľná a už je tu pár chalanov, ktorý ťa chcú vo svojej posteli počuť, ako kričíš ich meno,“ povedal a pokynul hlavou smerom k oknu, kde stála pätica chalanov a nespúšťali zo mňa oči. O čo mu ide? Prečo mi to hovorí? „Pozri, Alice odišla a najlepšie bude, ak pôjdeš aj ty,“ dodal a ja som si iba odfrkla. Nechcela som skončiť so žiadnym z nich v posteli, ale nechcela som ani počúvať jeho múdre rady.

„Čo je ťa do toho. Ak budem chcieť dám si pokojne aj trojku a teba to nemusí trápiť,“ vypálila som a zaťal čeľusť. Otočila som sa a provokatívne žmurkla smerom k tej pätici. Edwardovi to samozrejme neušlo a okamžite ma chytil za ruku a ťahal von so svojej izby.

„Si normálny? Čo to robíš?“ kričala som, keď sa zatvorili dvere jeho izby a my sme sa ocitli na chodbe.

„Ešte mi za to raz poďakuješ, Swanová,“ zavrčal a chcel odísť.

„A začo? Že si mi skazil večer? Že som sa nemohla pobaviť?“

„Že chránim česť sestrinej kamošky,“ vypálil a ja som na neho vytreštila oči.

„Aha, takže to robíš kvôli Alice,“ vydýchla som.

„Ak by sa ti niečo stalo a ja by som tomu nezabránil, Alice by ma ukameňovala. A to fakt nechcem. Ber to ako malú službu, ktorú si raz vyberiem.“

„Alice nie je moja matka, ty nie si môj otec. Viem sa o seba postarať sama, pochop to.“

„Buď rada, že nie som tvoj otec. Ak by som ním bol, nikdy by si takto nevyšla zo svojej izby.“

„Čo je zlé na mojom oblečení?“ vypískla som.

„Výstrih máš skoro po pupok, nemáš podprsenku, rifle tesné, dobre, že neprasknú. Pre koho si sa tak obliekla?“ vykríkol a mňa až oprelo o stenu.

„A čo ak poviem, že kvôli tebe?“ skríkla som pre zmenu ja a chcela si nafackovať. Bola pravda, čo som povedala. Chcela som ho šokovať, chcela som vidieť, aký bude prekvapený, keď ma uvidí.

„Kvôli mne? Chceš mi snáď povedať, že si chcela moju pozornosť?“ usmial sa a v očiach mu zaiskrilo. „Prečo?“

„Chcela som vidieť tvoju prekvapenú tvár,“ priznala som a on urobil krok ku mne. Ja som cúvla, ale ďalej to nešlo, tá stena tam stále bola. Edward mi prešiel po odhalenom ramene a stále sa usmieval.

„Ty ma chceš,“ povedal a vôbec to neznelo ako otázka. On si tým bol istý, ale mýlil sa. Hra asi práve začína.

„A čo ak áno,“ odpovedala som a on ostal šokovaný. Nečakal túto odpoveď.

„Čože?“

„Povedala som, že čo ak áno. Čo ak ťa naozaj chcem?“

„Bella,“ zaúpel a odstúpil odo mňa. On mi povedal Bella? Musela som zaklipkať očami, pretože to bolo prvý raz, čo mi nepovedal Swanová. „Si opitá.“ Jeho nadšenie priskoro opadlo.

„Možno mám vypité, ale viem, čo hovorím,“ stála som si za svojim, ale on už bol opretý na druhej strane chodby. Nikdy som ho nevidela takéhoto, akoby bojoval sám so sebou. Nikdy som ho nevidela odmietnuť dievča, prečo potom mňa? To som naozaj taká škaredá? Prešla som na jeho stranu chodby a zastala tesne pred ním.

„Nechaj to tak.“ Jeho hlas bol prosebný, nechápala som, čo sa deje, no nechcela som s tým prestať. Opatrne som zodvihla svoju dlaň a jedným prstom som mu prešla po pere. Zatajil dych a vyvalil na mňa svoje zelené oči, ktoré mi pripadali tmavšie ako zvyčajne. „Bella,“ zastonal a tento jeho hlas pohladil moje ego. Možno to nie je úplne stratené a on mi podľahne.

„Prečo sa tomu brániš,“ šepla som, keď som sa približovala k jeho tvári. Druhou rukou som mu zašla pod čierne tričko a dotkla sa jeho vypracovanej hrude. Páni, nikdy by ma nenapadlo, že pod oblečením skrýva niečo takéto dokonalé.

„Niekto príde,“ šepol a hlas sa mu zlomil, dokonca privrel viečka.

„Povedz, že ma chceš pobozkať,“ zašepkala som a čakala iba pár milimetrov od jeho tváre.

„Bella,“ zaúpel, ale ja som nepripúšťala prehru.

„Povedz to,“ nedala som sa a rukou som mu prešla po pevnom zadku.

„Sakra,“ zavrčal a pritiahol si ma viac na seba. Narazila som na jeho týčiacu sa túžbu, ktorá bola pekne schovaná v nohaviciach. „Už ma pobozkaj,“ dodal a ja som sa vytiahla na špičky a priblížila sa ešte bližšie. Jazykom som mu obkrúžila pery a zahryzla sa do spodnej pery. Pootvoril ústa a ja som vkĺzla dnu. To, čo sa dialo počas nášho spoločného bozku, bolo celé zle. Mala som pocit, že počujem ohňostroj, videla som cez zatvorené oči hviezdy. Bolo to zlé, toto sa nemalo stať. Odskočila som od neho, akoby ma niečo uhryzlo a on prerývane dýchal.

„Bože,“ vydýchla som a zakryla si rukou ústa. Cítila som, ako moje pery pulzujú.

„Máš pravdu,“ vydýchol šokovane a na perách mal milý úsmev. Nebol to ten jeho typický úškrn, toto bol úsmev radosti? Pokrútila som hlavou.

„Prepáč, nemalo sa to stať,“ vyhŕkla som a vbehla do svojej izby. Oprela som sa o dvere a zviezla k zemi. Nechápala som, čo sa stalo. Nerozumela som, čo som to vlastne urobila. Nechápala som svojim pocitom.

„Bella, Bella, otvor,“ žiadal ma, keď klopal na dvere. Neodpovedala som. Mlčky som sedela opretá o moje dvere a chvela sa. Jeden obyčajný bozk a ako ma dokázal rozhodiť. Vyvolal vo mne to, čo bolo už veľmi dlhú dobu pochované.

„Edí, tu si,“ začula som piskľavý ženský hlas a presne v tej chvíli ustálo jeho búchanie na dvere mojej izby. „Zmizol si nevedno kam, hľadala som ťa,“ zašepkala. Prinútila som sa postaviť na nohy a pozrieť cez malý otvor, ktorý zdobil moje dvere. Malým nedopatrením mi vyletelo kladivo z ruky a pristálo rovno v dverách, od tej doby tam mám provizórne kukátko. Červenovláska sa na neho lepila a obtáčala okolo neho svoje ruky, ktoré boli horšie ako chapadlá chobotnice. On sa však nedíval na ňu, ale stále skenoval moje dvere. Miestami som mala pocit, že ma vidí, ale to nebolo možné.

„Niečo som vybavoval,“ povedal pevným hlasom a bez štipky emócie. Nikdy s nikým takto nehovoril, stále sa jeho pocity odrážali v jeho tvári. Teraz mal masku pokrového hráča. Žiaden úsmev, žiadne laškovanie, proste nič. Bolo z neho cítiť chlad. Ešte pred pár minútami bol ako mača, keď som s ním bola ja, ale teraz je z neho kus kameňa.