Fantázia nepozná hranice...Vety môjho srdca...

Nezamiluj sa! - Epilóg

Publikované 15.10.2014 v 22:05 v kategórii Iné poviedky, prečítané: 146x

Aké bude ráno? Ako to všetko vlastne skončí?
Nezamiluj sa! - Koniec

Ráno ma prebudili slnečné lúče a ja som s prihlúplym úsmevom na tvári otvorila oči. Poobzerala som sa po izbe a zistila, že nie som vo svojej posteli. Takže to nebol sen, naozaj sa to stalo. Milovala som sa s Edwardom. Hlasno som sa zasmiala a prikryla si ústa. Bála som sa, že ho zobudím, ale aký to šok bol, keď som zistila, že on vedľa mňa nie je. Posadila som sa a započúvala do zvukov izby. Bolo to hrobové ticho doprevádzané mojim splašeným tlkotom srdca. On tu nebol, nechal ma tu. Vyspal sa so mnou a zmizol. Som iba ďalšia na Cullenovom dlhom zozname.


Toto zistenie ma dostávalo do kolien. Celé telo sa mi triaslo, bolo mi zle. Zvieralo mi žalúdok a chcelo sa m zvracať. Ako som mohla byť taká naivná, dôverovať mu. Preboha, veď nepatrím medzi tie jeho naivky, ktoré slepo dúfajú, že sa ráno spolu zobudia. Ale áno, patrím medzi nich. Skrivila som tvár do bolestnej grimasy a začala hľadať svoje oblečenie. Nevidela som ho a v tom stupňujúcom hneve som vyšla na chodbu. Veď mi stačilo prejsť iba oproti do bytu. Keď som otvorila dvere stála tam Alice a vyzerala ako Boh pomsty. Na sucho som preglgla.


„Bella,“ vypískla a ja som jej rýchlo prilepila moju dlaň na ústa. Vpadli sme do môjho bytu a ja som ju konečne pustila. „Ty si skoro nahá.“ Fakt? Ak by mi to nepovedala, určite to nezistím. Aký postreh malá Cullenová. „Čo sa včera stalo? Čakala som skoro do jednej rána, či mi zavoláš a podáš informácie. Ako to prebiehalo? Kde ste boli a prečo si v bratovom tričku? A prečo sa vlastne zakrádaš z jeho izby. Preboha,“ vypískla a rukou si zakryla ústa. „Vy ste spolu.. Po prvom rande... Bella, ty divoch,“ zasmiala a objímala ma. Odstrčila som ju.


„Je koniec, Alice, ja končím,“ povedala som porazenecky.


„O čom to hovoríš? Prečo?“ krútila neveriacky hlavou.


„Tvoj brat je bastrad, ktorý sa so mnou vyspal a teraz nie je vo svojej izbe. Nenechal mi ani sprostý odkaz, že vypadni... Nič. Nestála som mu ani za to. Potom, ako nám včera spolu bolo. Potom, čo som mu povedala o svojej minulosti a otvorila sa mu. Bola som zraniteľná a on toho využil. Je to korunovaný hajzel, ktorého nechcem nikdy vidieť,“ kričala som a cítila ako sa mi oči plnia slzami. Alice ma pohladila po chrbte.


„Bella, ale Edward...“


„Nie, Alice, neobhajuj ho. Musím ťa požiadať, aby si ma nechala. Musím sa upokojiť a mám strach, že ak by si tu teraz ostala, neskončí to najlepšie,“ dopovedala som a otočila sa jej chrbtom. Neprotestovala iba s hlbokým povzdychom opustila moju izbu. Zviezla som sa k posteli a oprela sa o ňu chrbtom. Plakala som, dlho som plakala a spomínala na všetko, čo mi včera hovoril.


„Nádherná... Zaslúžiš si viac... Omnoho viac... Ty nie si dievča na jednu...“


Posledná spomienka ma zranila natoľko, že som sa začala smiať. Smiať nad svojou hlúposťou a naivitou. Ja krava sprostá, ako som len mohla.


„Bells, otvor,“ hulákal niekto za mojimi dverami. Okamžite som vedela o koho sa jedná. Bastard prišiel, ale čo tu chcel. „Viem, že si tam. Musím s tebou hovoriť, mám pre teba skvelú správu.“ Ha, ha, jemu nestačilo ráno, že som sa ráno zobudila sama. Ešte sa mi prišiel aj vysmia ť. No to určite, nech tam aj zapustí korene. „Bella, sakra, otvor tie dvere. Volala mi Alice a ty ničomu nerozumieš,“ kričal a neprestával trieskať na moje dvere. „Vyrazím ich, ak ich neotvoríš,“ vyhrážal sa a ja som iba odfrkla. Čo ak by som nebola doma? Ako vie, že som ešte tu? „Viem, že si tam. Napočítam do troch a ak neotvoríš, prídeš o dvere,“ varoval ma a začal odpočítavať. Nemám peniaze na dvere, mám otvoriť? Pri dva o pol som vyskočila na nohy a otočila kľučkou. Cítila som prievan a videla ako Edward beží a nezastavuje. Vyvalila som oči a počula náraz. Narazil na malý stolík a doslovne ho preletel.


„Preboha,“ vykríkla som zdesene a pribehla k nemu. „Edward,“ šepla som a on na mňa pozrel.


„To nebolo v pláne,“ sykol od bolesti a pokúsil sa vstať.


„Čo tu chceš? Všetko som pochopila, odíď,“ žiadala som ho a uhýňala pohľadom. Nemusel vidieť moje opuchnuté oči.


„Čo si pochopila? O čom to hovoríš? Vrátil som sa domov zo stretnutia a ty si tam nebola. Potom mi volala Al a ja som okamžite išiel za tebou. Čo sa stalo?“ Aha, on si bol na stretnutí. Nestačilo mu, že má jednu v posteli, musel ísť ešte za jednou.


„Teraz ma dobre počúvaj, nebudem sa viac opakovať,“ upozornila som ho a prstom namierila na neho. Uškrnul sa a ja som zaťala ruku v päsť. On sa mi bude ešte vysmiať?! „Keď som včera išla s tebou von a strávila noc, a vyliala si svoje srdce. Vedela som, aký si bastard. Na malú chvíľu si ma presvedčil, že nie si iba Cullen, ktorý ošuká dievčatá. Bol si pre mňa Edward, ale to je minulosť. Si proste obyčakný hajzel, ktorý pretiahne všetko, čo sa hýbe. Bez podmienok, bez záväzkov. To je to, čo ty chceš a čo robíš. Ja nie som ako tie tvoje hej – počkaj. Nemysli si, že som čakala od teba ráno vyznanie lásky, ale čakala som, že som niečo viac. Napríklad tvoja kamarátka. Čo si si myslel včera večer? Že ma pretiahneš, ja si vyčistím hlavu a ráno už nebudeme Bella a Edward? Že budeme iba Swanová a Cullen? To si si hovoril? Prečo si mi potom hovoril, že si zaslúžim viac? Ja som ti neklamala, bola som k tebe úprimná, ale ty nie. Najprv pustíš ten najsmutnejší, najsilnejší a najromantickejší príbeh dvoch chorých – umierajúcich ľudí... Odkopol si ma, ponížil,“ šepla som a v hrdle mala úplne sucho. Nemohla som ani prehltnúť. Edward na mlčal, pozeral na mňa s vypuklými očami a div, že mu nevyskočili z jamiek.


„Čo? Čo na mňa pozeráš, akoby si sral na záchode?“ vykríkla som. „Ani sa neobhájiš?“


„Vo všetkej úcte voči tebe... Ty si taká krava,“ zaúpel a pošúchal si tvár.


„Ako si ma nazval?“ vypískla som a chcela ho udrieť. Naozaj som mu chcela streliť facku.


„Neopováž sa,“ varoval ma a chytil mi ruku. Otočil mi ju za chrbát a mňa pritisol na svoje telo. Nevidela som mu do tváre, bola som chrbtom k nemu. „Nazval som ťa kravou, pretože Swanová by bolo pre teba momentálne primilé. Správaš sa ako malé dieťa, vlastne, aj malé dieťa má viac rozumu ako ty. Myslíš si, že včerajšia noc pre mňa nič neznamenala? Myslíš si, že včerajší deň by som mohol iba tak hodiť za hlavu? Kurva,“ zaklial. „Včerajší deň bol tým najlepším v mojom živote. Nikdy som nezažil nič úžasnejšie, a to hovorím aj o našej spoločnej noci. Máš pravdu, že som pretiahol každú, ktorá mi skrížila cestu. Šukal som ich, ako to nazývaš ty. Robil som to skoro každej, ale nie tak ako tebe. Šukal som ich v stoji, inokedy o stenu, niekedy na kolenách zozadu.“ Môj dych sa zatajil, keď o tom hovoril. Mal by sa mi hnusiť, ale jeho hlas bol zvláštne chrapľavý a mňa to z nejakého nevysvetliteľného dôvodu vzrušovalo. On ma vzrušoval. „Neklamal som ti, keď som povedal, že si zaslúžiš viac. Myslel som to úprimne a chcel som ti to dokázať. Po celý čas nášho milovania som sa venoval tvojim potrebám a tvojmu uspokojeniu. Nehľadel som na seba, ako inokedy. Bola si na prvom mieste, chcel som, túžil som ti dopriať rozkoš a nepoznané. Ráno som sa zobudil, ale ty si spala tak sladko. Nedokázal som ťa zobudiť, musel som niečo vybaviť a dúfal, že sa vrátim, kým sa zobudíš. Zmýlil som sa. Vieš, ako mi bolo ľúto, že som ťa tam nenašiel?“ vydýchol sklamane a povolil svoj stisk. Povedal všetko a dal mi priestor, aby som mu na všetko povedala svoj názor. Mala som vlastne svoj názor? Mohla som mu veriť? Prečo by mi klamal. So žiadnou neviedol rozhovory išlo iba o to jedno.


„Dobre, ja ti verím. Mrzí ma, ako som reagovala, ale ja takto nemôžem Edward. Viem, že to bolo iba raz, ale ak by sme sa takto stretávali ďalej... Proste viem, žeby som chcela viac. Nedokážem sa o teba delil s inými. Nemôžem mať s tebou sex občasne. Ja na to nie som. Bolo to včera nádherné, prisahám, že ani v tých najerotickejších snoch, v ktorých si vystupoval, som si to takto dokonale nepredstavovala. Ale ja nemôžem,“ šepla som a posadila sa na posteľ. Hlavu dala do dlaní a vedela, že som urobila dobre. Zamilovala som do neho, chcela som byť s ním a chcela som ho iba pre seba. Nemohla som sa deliť o to, čo milujem. Vnímala som, ako si Edward kľakol na kolená a zodvihol moju hlavu.


„Bells, ja to chápem, ale ty nie. Nič z toho, čo som ti povedal si nepochopila. Ja chcem byť s tebou, iba s tebou. Ostatné ma nezaujímajú,“ šepkal a pri tom mi hľadel uprene do očí.


„To nejde. Nemôžem od teba chcieť, aby si sa zmenil. Toto si ty. Doma máš predsa náhradný župan pre dievčatá, ktoré u teba prespia. Nie si na vzťahy,“ vysvetľovala som mu.


„Bože, Bells,“ zaúpel. „Vyhodím ho, ak ide iba o to. Viem, aký som, vlastne, bol. Včera sa vo mne niečo zlomilo a ja viem, že chcem to, čo som mal včera. Teba,“ presviedčal ma a pohladil po tvári. „Viem, že ak mi dáš šancu, ja ti dokážem, že si ťa zaslúžim. Ak niečo chcem, dokážem to. Len mi skús veriť, budem dokonalý priateľ, najlepší,“ usmial sa a ja som pokrútila hlavou.


„Čo ak mi zlomíš srdce?“ vzlykla som.


„Nemôžem ti sľúbiť, že všetko bude dokonalé. Nič nie je v tomto svete dokonalé. No jedno ti môžem povedať s istotou. Budem ťa milovať navždy. Budem tvrdohlavý, miestami arogantný, namyslený a neznesiteľný. Budem ťa rozmaznávať, nosiť na rukách, splním ti všetko, čo ti na očiach uvidím. Nikdy sa ani len na teba krivo nepozriem, budem s tebou zaobchádzať ako s porcelánovou bábkou. I keď? Nadávaš ako starý pirát, ale vo svojom vnútri si citlivá a krehká. Milujem, keď mi hovoríš Cullen alebo, keď ťa nahnevám a tebe sa na čele urobí vráska, našpúliš pery a zatneš päste. Moja malá tigrica,“ zapriadol a pobozkal na nos. „Budem si ťa hýčkať a doprajem ti rozkoš, o ktorej sa ti nesnívalo v žiadnom sne so mnou,“ zasmial sa žmurkol na mňa. „Daj mi šancu. Len jednu, prosím,“ žiadal ma a ja som si povzdychla. Nikto mi nikdy nepovedal nič krajšie. Ako sa to hovorí? Risk je zisk?


„Dobre,“ šepla som a pokúsila sa o úsmev.


„Dobre,“ zopakoval a prisal sa na moje pery. Bozkávali sme sa, v tých bozkoch bolo všetko. Neha, láska, šťastie. Splnený sen. „Mám pocit, že dobre bude aj naším navždy,“ zasmial sa a ja som iba prikývla. „Ale i tak ti chcem niečo povedať. Milujem ťa, Isabella Swanová,“ vyznal sa mi a mne stiekla slza po tvári. Mike mi stále hovoril, že ma miluje, ale nikdy nemal v očiach a v hlase to, čo mal teraz Edward. Neskrývanú úprimnosť. Verila som mu. „Ale ešte ti musím niečo povedať,“ začal a posadil sa na posteli.


„Len mi nepovedz, že si zo mňa strieľaš.“


„Bože, nie, ty môj hlupáčik. Nepovedal som ti, kde som bol.“ To je pravda, nemala som čas sa ho na to opýtať, ale vlastne nechcela som počuť, s ktorou bol. Chcela som zabudnúť na jeho minulosť a žiť prítomnosťou. Chcela som mu povedať, že mi to nemusí hovoriť, ale on začal. „Ráno som volal priateľovi, ktorý ma dostal z obrovských problémov, keď to bolo nutné. Vieš... Alice ti o tom nikdy nepovedala a nemal by som ani ja, ale musíš o mne niečo vedieť. Alice pred troma rokmi mala priateľa, ktorý ju bil. Nie raz, nie dvakrát. Stále nám tvrdila, že niekde spadla, ale to bola hlúposť. Raz som videl jej bývalého, ako ju bije a dal som mu svoje. Bil som ho, kým nestratil vedomie,“ vyriekol a ja som iba klipkala očami. Nehnevala som sa, neodsudzovala som ho, urobila by som to isté. „Bol v kóme, ale dostal sa z toho. Mal som ísť do väzenia, ale Jasper Whitlock, môj priateľ ma z toho vysekal. Je to najlepší právnik v celej zemi, dovolím si tvrdiť. Dnes som mu volal, bez tvojho súhlasu a vedomia som mu povedal o tvojom probléme. Chcel som ti pomôcť, Bells. Stretli sme sa a on okamžite odletel za právnikom Mikea Newtona. Nemusíš ísť k súdu, nemusíš ho nikdy vidieť. Jasper všetko za teba vybaví a odkazuje ti, že Newton zhnije v base.“


„Edward, naozaj?“ spýtala som sa so slzami v očiach. „To si urobil pre mňa?“ spýtala som sa a on prikývol. „Ale ako ho zaplatím?“


„Robí to pre mňa, vlastne pre Alice. Páči sa mu moja sestra,“ zasmial sa a ja som sa na neho vrhla a začala ho bozkávať.

--------------------------------------------------------------------------


A máme tu koniec tejto krátkej a oddychovej poviedky. Dúfam, že ste pri nej zrelaxovali, prišli na iné myšlienky a strávili pri nej príjemné chvíle. Bolo to krátke, oddychové, ale také niečo som presne potrebovala. Teraz som popridávam moju poviedku zo stmívka. Ale iba poviedku s názvom Minulosť si ťa nájdem. Plánujem v nej pokračovať aj tam, ale aj tu. Tu ju však môžem pridávať rýchlejšie, a preto volím tento spôsob. Potom sa pustím do niečo iného, odlišného ako sú upíri. Mám v hlave jeden príbeh a rada by som vedela názor. Dúfam, že budete objektívnymi kritikmi. :) 

Na záver ešte chcem poďakovať mojej prvej, stále vernej a najúžasnejšej Kiki na svete. Bez teba by som tu už nebola. Myslím to vážne, nebyť tvojej podpory už na stmívku, možno by som s písaním sekla. Vlastne... Písala by som si iba pre seba, ale nik by to nečítal. :( 

No vďaka tebe sa nevzdávam. 

Ďakujem. 

Komentáre

Celkom 1 komentár

  • kiki11 16.10.2014 v 19:27 Tolik díků, že se skoro červenám. :D Nemáš zač děkovat, ty víš, že tvoje povídky miluju a čtu je moc ráda. :) Dokážeš skvěle popsat charaktery a pocity postav, tvůj styl psaní je perfektní.
    Povídka byla nádherná, není nic, co bych vytkla a největší radost mám z HE. Jsem ráda, že ten šmejd Mike půjde sedět. Dobře mu tak!
    Jak už jsem řekla, celá povídka mě moc bavila a těším se na tvou další tvorbu. :-) :-) :-)


  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?